O založení obce a dobe jej vzniku nevieme nič určitého. V rokoch 1947 oslavovala obec svoje osemstoročné trvanie. Podkaldom týchto osláv bol údaj uverejnený v Monografii župy tekovskej (Bársvármegye monografiá, Budapešť), kde sa na str. 19 uvádza v preklade toto: "Tekovské Rudno /Barsrudnó/ malá obec leží v pohronskom údolí s rímsko - kat. obyvateľstvom. Stopu tejto obce nachádzame už v roku 1147, kedy sa tu údajne usadili jeden oddiel porýmskych križiakov."
V roku 1283 je Rudno majetkom Jacovho syna Michala, zvolenského župana spolu sa Ďalšími piatimi obcami. Najkrutejšie časy prežívala obec počas nájazdov Turkov. Bola niekoľkokrát vydrancovaná a vypálená. Podľa záznamov odvliekli Turci do zajatia dvoch občanov a neskoršie tri deti. Za vojen husitských bola obec tiež vyplienená. Podľa záznamov z roku 1559, pod vplyvom
vtedajšieho kaplána Vámosa, začal sa v obci medzi veriacimi ujímať husitizmus. Menovaný kaplán podával sv. príjmanie pod obojím spôsobom, oženil sa a založil si rodinu. Avšak už v roku 1561 bol na jeho miesto dosadený kňaz, ktorý udržal
ľud pri rímsko-katolíckej viere.Baníctvo
Súdiac podľa mena obce (Rwanda, Ruana) a podľa zachovaných pamiatok boli prvými osadníkmi baníci. O rozvoji baníctva svedčia ešte zachovalé štôlne a šachty. Úplne zaniklo v r. 1870 - 1871. Ako príčina sa udáva nedorozumenie medzi majiteľmi. Rudaq vyvážaná z baní bola mletá drtičmi (stupamiˇ). Tieto drtiče boli zriadené na vodný pohon. Stálu zásobu vody udržiavali dve umelé vodné nádrže - tajchy. Ktoré boli vybudovyné v horách za dedinou. Táto nádrž sa r. 1926 roztrhla a jej vody zapríčinili obyvateľom hrozné škody.
Sklárstvo
Zánikom baníctva utíchli aj stupy. Ich rozsiahle stavby odkúpil r. 1872 istý Prokopec a zriadil v nich sklenú hutu na výrobu dutého skla. Rudianska skláreň pozostávala z hlavného výrobného objektu, postaveného pozdĺž obecnej cesty vpravo hore dedinou. Za hlavným výrobnýmobjektom bola postavená malá elektráreň, v ktorej sa vyrábala elektrina nielen na osvetlenie prevádzkových miestností areálu sklárne, ale aj sety od sklárne dore až po byt majiteľa sklárne, ktorý bol v budove Hendel nazývanej, asi pol kilometra od hlavného objektu. V rudianskej sklárni sa vyrábali všetky druhy dutého skla, či už išlo o
sklo krištálové, brúsené, lepené, krčmárske sklo, lampy, poháre na masť, príklopy na sošky, rôzne ťažidlá, lekárske sklo a pod.Najväčšou tragédiou pre skláreň bola smrť Vincenta Ružičku, ktorý umrel 42- ročný. Skláreň ostala bbez odborného vedenia. Výroba bola r. 1922 zastavená a o niekoľko rokov boli sklárske budovy zrovnané so zemou. Skladište na ľavej strane cesty bolo prestavané na kultúrny dom. Neskôr tam našlo pracovnú príležitosť pár miestnych žien, keď tam umiestnili tkáčske stavy a budova slúžila ako textilná dováreňa, ktorú založili bratia Tauchmanovci. Ďalšie roky táto prevádzka pracovala ako výborné družstvo Rudnotex, neskôr slúžila ako sklad domácich potrieb. Dnes sa tam rozbehla výroba umelých vianočných stromčekov.
Účasť obyvateľov v protifašistickom odboji
Ilegálna činnosť v obci začína mať pevnejší rámec v lete r. 1943 zásluhou člena ilegálnej SNR Karola Dolinského. Najintenzívnejšími ilegálnymi pracovníkmi boli Ján Kršiak - Bukovan a Ján Škarba. Prvá správa o partizánoch s aobjavila pred Veľkou Nocou. Obdobie dvoch posledných mesiacov pred povstaním bolo kľudné, až na časté prelety amerických lietadiel. Povstanie bolo vyhlásené 28. augusta a 30. augusta správu obce prevzal revolučný národný výbor. Obyvatelia obce s Povstaním súhlasili a podporovali ho. Podľa mobilizačnej vyhlášky museli muži - vojaci narukovať. Ľudia s netrpezlivosťou očakávali koniec vojnového pustošenia. Noc zo 4. na 5. marcaq bola pokojnä. Dedina bola bez vojska, len na okolitých kopcoch boli ešte nemecké hliadky, ktoré však nad ránom s nočnou hmlou ustúpili. Bol pondelok 5. masrca 1945. Za zimného počasia, asi pol desiatej, keď prestal padať sneh, roztrhli sa sivé mraky a vyšlo slniečko, aby privítalo osloboditeľov.
Školstvo
V obci boli pôvodne dve školy: rímsko - katolícka a obecná ľudová. Rímsko - kat. bola zriadená v r. 1804. Stavba obecnej školy bola začatá v apríli 1913 a dokončená v r. 1914. Do funkcie učiteľa bol zvolený rudiansky rodák Michal Valko. Škola fungobvala do roku 1977 ako dvojtriedna. Pretože sa počet žiakov neustále znižoval, v r. 1977 bol štvrtý ročník odsunutý do ZDŠ v Brehoch a v rudne zostala len jednotriedna škola s 1. - 3. ročníkom. V roku 1979 nariadil odbor školstva ONV integráciu škôl a odvtedy základnú školu v obci nemáme. Naši žiaci dochádzajú do ZŠ v Brehoch.
Kostol a cirkevné pamiatky
Farnosť obci je staršia ako sa domnievali cirkevní hodnostári. V Pazmanyovom registri síce nie je uvedená, ale vizitátor tu našiel v roku 1559 farára. V časoch reformáciaňe tu účinkoval Tomáš Doroticius. Na konci 17. storočia ju spravili licenciáti. Potom ju pripojili ako filiálku k Žarnovici.
Farský kostol zasvätený svätému Imrichovi stojí na vŕšku nad Hronom.
Štýl je doby empírovej. Svätyňa je obdĺžniková, zaklenutá zrkadlovou klenbou. Víťazný oblúk je
elipsovitý. Vežu postavili neskoršie, v r. 1887 a dali jej s priečelnou fasádou novogotickú formu. Pri stavbe terajšieho kostola sa vo fundamentoch našla listina, v ktorej bolo napísané, že na tomto mieste stál drevený kostol, ktorý Turci r. 1675 zrovnali so zemou. Keď odtiahli, veriaci s milodarov vlastných i pozbieraných po šírom kraji vystavili murovaný kostol
v r. 1675.Je tu ešte kaplnka sv. Anny v hornej časti oce, ktorú postavili baníci. Kaplnka srdca panny Mária stojí na Kalvárii. Bola postavená ako jubilejná na prelome storočí 1899 - 1900.
Kultúra
Kultúra v našej obci má staré a dobé korene. Škoda, že v týchto pradíciách nepokračujeme. Už v roku 1933 bol založený samovzdelávací krúýžok Drastvica, ktorý šíril kultúru. Zo starých kroník sa dozvedáme, že pre našich rodákov nebolo problémom nacvičiť 2-3 divadelné hry do roka. Ešte i 60. a 70. rokoch sa našli nadšenci pre ochotnícke divadlo, ale dnes sa už táto tradícia nezachovala. V obci účinkovala aj kapela rodiny Lukyovcov po dlhé roky vedená otcom Viliamom Lykym. Začiatkom roka 1979 bol založený spevácky zbor Rudňan, ktorý sa hneď od svojho vzniku zúčastňoval speváckych súťaží s pomerne dobrými výsledkami. Iniciátorom a zakladateľom bol pán V. Luky, ktorý bol zároveň jaj dirigentom.
Asi jediná tradícia, ktorá sa v obci udržiava, sú fašiangy. Tradičným fašiangovým sprievodom i pochovávaním basy je obec známa po celom okolí.