Mikroregión Nová Baňa tvoria katastrálne územia mesta Nová Baňa a priľahlých obcí Hronský Beňadik, Orovnica, Tekovská Breznica, Brehy, Rudno nad Hronom, Veľká Lehota a Malá lehota. Krajinný ráz mikroregiónu je daný údolím rieky Hron a časťami pohorí Štiavnické vrchy a Pohronský Inovec, ktorý je súčasťou pohoria Vtáčnik. V území, ktoré má rozlohu necelých 19 tis. hektárov, žije približne 15 tis. obyvateľov. Poloha mikroregiónu vzhľadom na cestnú a železničnú sieť je veľmi atraktívna, pretože sa nachádza na hlavnom cestnom ťahu Nitra-Zvolen a železničnom Nové Zámky-Zvolen. Pri vstupe do mikroregiónu z juhozápadnej strany pri obci Hronský Beňadik sa návštevníkovi otvára úplne iná scenéria krajiny. Roviny a mierne pahorkatiny vystriedajú bohato členité listnaté lesy prudko klesajúce do údolia rieky Hron.
      Prvé písomné zmienky z tohto územia sa zachovali o Hronskom Beňadiku z 2. polovice 11. storočia . Z nasledujúcich troch storočí pochádzajú písomné zmienky aj o ostatných obciach mikroregiónu a meste Nová Baňa. História celého regiónu je úzko spätá s veľkým benediktínskym opátstvom, ktorého sídlo, kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku, je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Mesto Nová Baňa, ktorému boli v roku 1345 udelené práva slobodného kráľovského baníckeho mesta, je dnes centrom kultúrneho-spoločenského a politického života mikroregiónu. V meste má sídlo Združenie mikroregiónu Nová Baňa, ktorého poslaním je všestranná podpora rozvoja územia, iniciovanie aktivít v oblasti cestovného ruchu hlavne so zameraním na vidiecky turizmus a agroturistiku, zachovanie a zveľadenie prírodných a krajinných hodnôt, ochrana miestneho kultúrneho dedičstva, oživovanie miestnych tradícií a zvykov a pod.