V juhozápadnom cípe v Banskobystrického kraja asi 6 km na sever od Hronského Beňadika a niečo menej na juh od Novej Bane, na pravom brehu rieky Hron leží malá podhorská dedinka Orovnica. Od železničnej stanice Tekovská Breznica, ako aj od hlavnej cesty Pohroním je vzdialená približne 1,5 km. Na severe susedí s Novou Baňou, na juhovýchode s Tekovskou Breznicou, na juhu s
Hronským Beňadikom a na západe s Tekovskými Nemcami.Rozloha chotára obce je 1387 ha a na jej území asi 540 obyvateľov. Pôvodne bola poddanskou obcou opátstva v Hronskom Beňadiku, od roku 1565 patrila ostrihomskej kapitule. Administratívne patrila do okresu Zlaté Moravce, od roku 1923 do okresu Nová Baňa, od 1960 do okresu Žiar nad Hronom a od roku 1996 do okresu Žarnovica. V roku 1907 zriadili notársky úrad v obci Brehy. Do jeho obvodu patrili obce Brehy. Tekovská Breznica a Orovnica. Chotár obce sa rozprestiera väčšinou na juhovýchodných svahoch Pohronského Inovca a iba nepatrná časť chotára je v údolí Hrona. Nadmorská výška v strede dediny je 325 m n.m., v chotári 185 - 718 m n.m. Najvyššie položeným miestom je vrch Čaračín 718 m n.m. , najnižšie položené miesto je pri Hrone za Humnom 185 m n.m. Pohorie Pohronský Inovec je sopečného pôvodu a patrí k Slovenkému stredohoriu. V celku je to malé pohorie 20 km dlhé v smere S-J a asi 12 km široké. Na juhu spadá niekde strmo, niekde nízkym predhorím do Hronskej pahorkatiny.
V chotári obce prevládajú hnedé lesné pôdy, iba časť chotára v nive Hrona je úrodnejšia, no v dôsledku blízkosti Hrona spodná voda vystupuje na povrch a najmä pri povodniach v trvalejších výdatnejších dažďoch je tu pôda dlkšie premokrená. Podnebie v obci je v celku mierne. V Orovnieci sú pomerne teplé letá a kratšie tuhé zimy, počas ktorých zmrzne Hron.
História obce
Oblasť Slovenskej brány bola osídlená nepretržite už od praveku. Keďže sa Orovnica nachádza v jej tesnej blízkosti, analogicky môžeme usudzovať aj o osídlení územia tejto obce. V samotnej obci doteraz archeologický výskum vykonaný nebol a ani možné povrchové nálezy nie sú evidované. Predpoklad
staršieho osídlenia obce však dokladá i pozoruhodný forifikačný (pevnostný, obranný val, ktorý sa nachádza na juhozápadnom okraji chotára v susedstve s Hornským Beňadikom a Tekovskými Nemcami.Valové opevnenie v celej dĺžke meria 1200m, z čoho na sdvojené valy pripadá asi tri štvrtiny dĺžky. Na aktívnu obranu takéhoto opevnenia po jeho celej dĺžke by bolo treba najmenej 200 - 300 mužov, pričom počet pracovných síl sa jeho vybudovanie ďaleko prevyšoval tento počet.
Pochopiteľne, že prítomnosť budovateľov a nekôr ochrancov tohoto obranného systému podmieňovala existenciu sídliska - osady v jeho blízkosti. Zo vzdialenejšieho sídla nemohli predsa valy dostatočne chrániť! Žiaľ, ani tento val nebol doposiaľ podrobnejšie preskúmaný. Predpokladáme, že dlhodobejší archeologický výskum tejtolokality, by priniesol nové poznatky nielen k starším dejinám obce, ale by osvetlil aj dejiny širšieho okolia. Prítomnosť Slovanov v tejto oblasti je dokumentovaná mnohými náleziskami nielen v okruhu spomínanej Slovenskej brány, ale i v bezprostrednej blízkosti obce, a to v Hronskom Beňadiku a na Zámčisku v osade Bukovina v Novej Bani.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1209. v listine pápeža Inocenta III., ktoru potvrdzuje majetky hronskobeňadického opátstva spomína sa pod menom Varanza "terra Varanza". V roku 1525 po prvýkrát vystupuje pod menom Orownycza (i Orownycha, 1773 Orownica a v roku 1808 Orovnica. Nemci ju nazývali Hromitz, Maďari ju iba v 19, storočí prekrstili na Oromfalu.
Až dodnes väčšina územia chotára obce pokrývajú lesy. v stredoveku to bolo este vo väčšej mier. Pôvodná osada sa rozkladala v dolnej časti, v blízkosti štátnej cesty. Ústnym podaním dostalo sa to aj do povedomia dnešných občanov. Všetci lokalizujú starú dedinu k cintorínu a poniže budovy polesia. Podľa všetkého cintorín zostal na starom mieste v dolnej časti, hoci neskô postavili kostol v hornej časti obce. Údajne tu stála aj malá kaplnka. len údajne... Kôli zamestnaniu - drevorubačstvo a uliarstvo a neskôr i pred nebezpečenstvom zo strany Turkov, obec sa prsunula do vyšších zalesnených polôh. Tu však prpela chronickým nedostatkom vody, a preto obec viackrát zanikla, no vždy bola opätovne kolonizovaná. Opátstvo oslobodzuje tunajších usadníkov od rôznych poplatkov, len aby ich tu udržalo. Záležalo mu na tejto osade, lebo mala preň strategickú polohu a do značnej miery jej existencia obmedzovala rozpínavosť agresívnych susedov. V tvrdých životných podmienkach však mnohí nevydržali a odišli. Jeden rok bol daždivý druhý suchý, plytká kamenistá pôda sa nie dostatočne odmeňovala tým, ktorí ju krvopotne obrábali. Po vypršaní lehoty oslobodenia od poddanských poplatkov, keď si feudál žiadal svoje, cirkev svoje, poddanému nezostalo skoro nič. Poddaný z iných panstiev zlákaný vidinou lepšieho života, po čase opúšťali získané usadlosti, a tak jedni prichádzali, druhí odchádzali.
Na začiatku 16. storočia bola obec opustená. Po niekoľkých nevydarených pokusoch v roku 1525 opátstvo znovu vivinulo obrovské úsilie na jej osídlenie. Opát Jakub Záblathi poveril Jána Petersytha, aby osídlil túto zem, za čo bol on a jeho druhovia na 14 rokov oslobodení od všetkých poplatkov. Po niekoľkých rokoch aj táto kolonizácia stroskotala. So súhlasom opáta na uvoľnenú pôdu prichádzajú Brezničania. do roku 1562 sa ich tu usadilo 24 rodín. Títo klčovaním značne rozšírili poľnohospodársku pôdu. Z titulu, že noví usadníci sú z Breznice - poddaní ostrihomského biskupa - tento si uplatňoval nárok na celú Orovnicu. Starý spor o toto územie pokračuje. Dňa 29 júla 1562 za prítonosti župnej vrchnosti, kapituly a opáta bola pôda Brezničanom odňatá a rozdelená novým osadníkom na 12 usadlostí.
V roku 1601 žilo na území orovnice 19 rodín, no už v roku 1618 bola obec opôť neobývaná. Bohatstvo lesov a viaceré úľavy, ktoré poskytovalo opátstvo však čoskoro prilákalo nových osad
níkov, Ani tieto opatrenia neboli dosť účinné, lebo pri kanonickejvizitácii v roku 1634 bolo zistené, že obec je zas bez obyvateľov.
Počas novej kolonizačnej vlny v čase tureckých vojen a ďalších bojových ťažení stavovských povstaní osídľovaniu obce na darilo ešte menej, lebo obyvatelia boli vystavení svojvôli a drancovaniu bojujúcich strán. Po skončení vojenského virvaru začiatkom 18. storočia nastáva pokojnejšie obdobie aj vo vývoji
obce.Ani počas druhej svetovej vojny sa obyvatelia Orovnice nevyhli útrapám. Mnohí obyvatelia obce zahynuli a obec bola takmer úplne zničená. Neďaleko obce prišlo pri prechode Hrona o život vyše 60 partizánov z Nitrianskej partizánskej brigády. Na počesť padlým dnes na tomto mieste stojí pamätník.