Obec Malá Lehota sa nachádza v severnej časti Pohronského Inovca. Najvyšší vrch Vojšín má nadmorskú výšku 819 m a stred obce 625 m n. m. Pramení tu riečka Žitava.
Približne 50 ha z územia obce je súčasťou Prírodnej rezervácie Sokolec.História obce
Obec sa po prvýkrát spomína v roku 1388 ako príslušnosť hradu Hrušov, s názvom Kyslyhota. V 18. storočí patrila pod panstvo Topoľčianky a ležala v severozápadnej časti Tekovskej župy. Bola to oblasť, ktorú tvorili zväčša chudobnejšie horské obce s rozľahlými menej úrodnými chotármi pokrytými hlavne lesmi a lúkami. Popri skromnejšom obilninárstve sa lepšie darilo chovu dobytka a lesy na okolí dávali možnosť zárobku drevorubačom. Domy sa stavali drevené, pokryté slamenými a od r. 1696 drevenými doma vyrábanými šindlami. Začiatkom 18. storočia vzrastá príliv vojenských zbehov, zbojníkov, roľníkov utekajúcich pred Rákocziho vojskom.
V r. 1715 b
olo
v obci 17 daňovníkov, 2 mlyny, krčma. V tomto období na obec ťažko doliehali živelné pohromy a choroby
(mor, epidémie, ľadovce, suchota či požiare), ktoré podstatne ovplyvňovali život obyvateľov.
Aby prežili, robili sa v okolitých obciach zbierky a prispelo i panstvo - župa.
V roku 1828 mala obec 102 domov, 641 obyvateľov a 11 kopaníc.V 19. storoči sa sociálne pomery len pomaly menili k lepšiemu.Časť obyvateľstva odchádza za prácou do zahraničia. V sedemdesiatich rokoch 20. storočia mala obec 1800 obyvateľov.Súčasnosť
V súčasnosti má obec Malá Lehota rozlohu 2284 ha, má 17 štálov, v ktorých žije 1060 obyvateľov. Jednotlivé štály spája 25 km miestnych komunikácií. V obci je 550 rodinných domov, z toho skoro 120 osídlených chlupármi, najmä z Nitiranskeho a Bratislavského kraja. Obec je vybudovaná, nachádza sa tu kultúrny dom, kákladná a materská škola, pošta, dom smútku, požiarna zbrojnica, štyri predajne potravín, priemyselný tovar, pohostinstvo a zdravotná ambulancia.
V obci sú dva rímsko-katolícke kostoly. Má tri vlastné záchyty prameňa, čo sa odzrkadlilo v dostatku pitnej vody. V obci aktívne pracuje Telovýchovná
jednota Žitavan, Poľovnícke združenie Dúbravka, Mo SČK, DPZ. Poľnohospodárstvom sa zaoberá Roľan, s.r.o. Nová Baňa. Nedostatok pracovných príležitostí v obci a okolí
má za následok 25-30% nezamestnanosť obyvateľov.Kultúrne pamiatky a ľudové zvyky
Rímsko-katolícky kostol postavený v roku 1820 v klasicistickom štýle, na cintoríne okolo kostola sú rozmiestnené drevené ľudové kríže s tabuľkovým základom, rezané z jedného kusa dreva, niektoré s geometrickou ornamentikou z konca 19. storočia. Rímsko-katolícka škola bola postavená v r. 1852, štátna ľudová škola v r. 1927 a ďalšia v r. 1934.
V obci sa aj v súčasnej dobe zachovávajú rôzne tradície a zvyky, hlavne počas veľkonočných a vianočných sviatkov a v čase fašiangov, kedy nesmie chýbať tradičný ľudový nástroj - gajdy. Kedysi tento nástroj ovládalo skoro 20 gajdošov, ktorí si počas zim
ného obdobia privyrábali na
dolniakoch, no dnes ho už vytláča harmonika, či heligónka.Vzhľadom k tomu, že gajdošov a gajdošskýcvh muzík už nie je veľa, od roku 1987 sa pravidelne každoročne v obci Malá Lehota v piatok pred Popolcovou stredou konajú "Gajdošské fašiangy." Je to stretnutie gajdošov zo Slovenska ale i zo zahraničia, napr. z Maďarska, Poľska, Holandska, Čiech, Nemecka, Rakúska, Talianska, Veľkej Británie. Z ďalších tradícií sa zachovalo pletenie rôznych prútených košíkov a tkanie kobercov.
Šport a turistika
V zimnom období je možnosť využitia lyžiarskeho vleku v Hubačovom štále s dĺžkou 1000 m. V letných mesiacoch si návštevníci nenechajú ujsť prekrásne možnosti pešej turistika po okolitých prevažne listnatých lesoch. Z obce vedie náučný chodník od národnej prírodnej pamiatky Andezitové kamenné more cez vrch Vojšín až k Starohutskému vodopádu. Okolité hory v jesenných mesiacoch prajú hubárom.