História obce
     Obec sa prvýkrát spomína r. 1276, keď opátstvo v Hronskom Svätom Beňadiku medzi rokmi 1266 a 1272 protestovalo, že ostrihomský arcibiskup obsadil Berzenche ležiace v jeho chotári. V r. 1295 obec zničil Kosma, syn Lamperta, ktorý arcibiskupovi spôsobil škodu 100 mariek. Na vrchu nad obcou dal ostrihomský arcibiskup postaviť hrad, pravdepodobne pred tatárskym vpádom, ale prvýkrát je doložený až v r. 1273. Potom sa hrad spomína v r. 1311. V r. 1312 ostrihomský arcibiskup protestuje, že Matúš Čák obsadil tento hrad tak, ako aj iné jeho majetky. v tomto roku opátstvo zakázalo arcibiskupstvu jeho používanie. V ďalších storočiach osudy obce sú totožné s históriou hradu. Beňadický opáti viackrát žiadali biskupa, aby im vrátil breznické majetky, ale márne. To medzi nimi vyvolávalo neustále spory, kvôli čomu najviac trpela bezbranná obec. V r. 1351 Novobančania napadli obec a hrad. Od r. 1456 do r. 1475 bola Breznica v područí husitov a až na rázny zákrok kráľa Mateja boli odtiaľ vyhnaní. Pravdepodobne vtedy obec zanikla. 
      Rok 1526 ale značne zmenil pomery v Uhorsku. Po bitke pri Moháči v r. 1526 do oslobodenej krajiny vtrhli Turci a začala sa ich vyše 150 ročná okupácia. V r. 1534  bolo v obci 14 port. Nepokojné časy spôsobovali neustále spory. Jedným z nich bol aj spor arcibiskupa, ktorý v r. 1562 tvrdil, že Orovnica patrí k Breznici. Dlhodobý spor bol uzavretý až v r. 1651, keď Breznica pripadla ostrihomskému arcibiskupovi a chotár Orovnice bol upravený obchôdzkou. Ale ešte predtým v r. 1564 Breznica patrila majetkom k hradu Revište, ktorý bol v rukách rodu Dócziovcov. V tom čase bolo v Breznici osem port, od ktorých sa vyrubovali dane. V r. 1568 Turci vydrancovali Svätý Beňadik a jeho okolie, odvádzali obyvateľov do zajatia a odohnali množstvo dobytka. Napriek tomu v r. 1600 mala obec 50 domov, ale udalosti nasledujúceho obdobia ju rozhodne nešetrili. Hlavná cesta na banské mestá spôsobovala značný pohyb, Turci mali vždy zálusk na ich bohatstvo. V r. 1639 svätobeňadický prefekt upozornil richtára v Breznici, že Osmani sa chystajú napadnúť Novú Baňu a Pukanec. V r. 1645 morová nákaza veľmi zdecimoval tunajšie obyvateľstvo. 6. júna 1647 ostrihomský beg Aga Mustafa cez pukanské lesy napadol obec, ktorú jeho vojaci vydrancovali, obyvateľov povraždili a odvliekli do zajatia a nakoniec Breznicu vypálili. Turci potom napadli Novú Baňu. Z toho otrasu sa Breznica nevedela dlho spamätať. Po kratšom období relatívneho kľudu sa začali nájazdy Turkov zintenzívňovať a v r. 1663 napadli aj Breznicu. V r. 1664 ustupujúce turecké vojsko znova plienilo a medzi inými obcami vypálili aj Breznicu. Potvrdzujúcu to aj údaje v súpise tureckých vyberačov daní z r. 1664. Teda jednalo sa o malú obec a poplatky sa odvádzali tímu Jákuba ben Mastuka. Obec takto bola jeho majetkom. V rokoch 1666 - 67 Turci znova prepadávali Pohronie a spôsobili tu veľké škody. Až po vyhnaní Turkov r. 1686 si mohli aj tunajší obyvatelia vydýchnuť.
      Ale nie na dlho. Vapukli stavovské povstania, z ktorých posledné bolo protihabsburské povstanie Františka II. Rákócziho v rokoch 1703 - 1711.  V Beňadickom kláštore mali v r. 1703 svoju základňu cisársky velitelia Schlick a Forgách počas ťaženia proti Rákocziho vojskám. Znova trpel pospolitý ľud, navyše keď tu v r. 1709 vypukla morová nákaza a v r. 1714 dokonca celokrajinová morová nákaza. Napriek tomu v r. 1720 žilo v obci 44 daňovníkov a na rieke Hron klepotal mlyn patriaci ostrihomskému arcibiskupstvu. Nekľudné obdobie náboženskej intolerancie sa našej obce nedotklo, lebo tu žili iba obyvatelia rimskokatolíckeho náboženského vyznania a Breznica sa mohla kľudne vyvíjať. V súpise z r. 1768 bolo tu spísaných 19 páleníc na domácu výrobu alkoholu. Okrem toho tu žilo 168 obyvateľov, z toho 63 sedliakov - gazdov, 11 želiarov - chalupníkov, 2 zemianske kúrie, Familia Piér 6 domov a Familia Kazy 6 domov. Breznica sa v r. 1776 stala majetkom banskobystrického biskupstva. V opise k I. vojnovému zameraniu sa píše, že obec má dobre postavený kostol a kostolný hradový kamenný múr, faru a hostinec. Toto boli pevné stavby, dôležité aj z vojenského hľadiska. Významná uhorský štatistik Andrej Vályi vo svojom diele z r. 1796 opisuje obec takto: "Berzencze. Breznicze; zmiešaná dedina v župe Tekov, vlastníkom je panstvo Bertoldovcov, obyvatelia sú katolíkmi, leží v hornom okrese, okrem palivového a stavebného dreva má vo vlastnom chotári dostatok pasienkov, aj ovocné záhrady a lúky sú úrodné, možnosť predávať je vo Svätom Beňadiku, kde tri dni trvá týždenný trh a tu si môžu zarobiť peniaze ako peší, tak aj povozníci, tu je aj mlyn, druhotriedny". V r. 1828 tu bolo 136 domov a žilo 788 obyvateľov. V r. 1918 znamenal zmenu v živote obce. Breznica sa stala súčaťou I. ČSR. V júni 1919 operovali v okolí obce vojaci bolševickej Červenej armády Bélu Kuna, tu umiestnili 6 diel, vo veži kostola strojovú pušku, a do konca mesiaca odtiaľ odišli. Vypuknutie II. svetovej vojny pospolitému ľudu priniesol opäť len utrpenie a žiaľ.
      Viacero tunajších občanov sa aktívne zúčastnilo SNP, vo februári 1945 sa tu uskutočnil nyjvýznamnejší prechod partizánov k sovietskej armáde. Pri prebrodení rieky Hron sa tu utopilo alebo bolo zastrelených vyše 60 partizánov. Vojna sa tu zanedlho skončila. Po rušných povojnových časoch sa od r. 1948 Tekovská Breznica začala meniť na socialistickú dedinu. V r. 1949 bolo založené menšie JRD, r. 1959 celoobecné JRD. V r. 1956 bola dokončená stavba kultúrneho domu, r. 1957 bola zriadená pravidelná autobusová linka Tekovská Breznica - Brehy, r. 1958 bol vybudovaný obecný rozhlas a urobili sa vrty na pitnú vodu. V rokoch 1964-72 bol vybudovaný obecný vodovod. 1. septembra 1971 bola obec Orovnica pripojená k Tekovskej Breznici. V r. 1973 tu bol zriadený poštový úrad, začal tu účinkovať folkórno-spevácky zbor, ktorý neskôr dosiahol mnohé úspech doma i v zahraničí. V r. 1974 bol do obce zavedený telefón. V dňoch 18.-19. október 1974 postihla obec Tekovskú Breznicu povodeň. R. 1985 bol založený ženský folkórny zbor. V r. 1993 sa od Tekovskej Breznice odčlenila obec Orovnica. V r. 1995 sa začalo s komplexnou plynofikáciou obce - dokončená bola v r. 1997. 

Poloha a prírodné podmienky 
      Chotár obce leží na juhozápadných pahorkoch Štiavnických vrchov, na ľavej strane rieky Hron v Žarnovickom prelome v nadmorskej výške 186-746 m. Prevažne zalesnený chotár na poriečnej nive Hrona a rázsochovitom pohorí tvoria pyroxenické andezity, v severnej časti štvrtohorný prád /Putikov vrch/. Je to najmladšia sopka strednej Európy a pravdepodobne najkrajšie zachovaná sopka Slovenska. Pozoruhodná je jaskyňa v strede kopca Chemelinie, zvaný Sezam. Je to prieduch sopky, ktorým pri výbuchu unikali plyny. Svahy sú zalesnené bukovým a dubovým porastom. 

Kultúrne pamiatky
      Najstaršou pamiatkou obce rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie postavený na vyvýšenom mieste nad Breznicou v 14 stor. z kameňa v románskom slohu. Budova bola viackrát obnovená, ale 6. apríla 1647 Turci obec napadli a vypálili ju zhorel aj obnovený kostol s trámovým stropom. V r. 1734 bola pred štítovou fasádou postavená veža s kamenným ostením vstupného porálu s tromi klenákmi. Potom stavba bola renovovaná v barokovom slohu v r. 1777. Kostol v r. 1856 zničil požiar, avšak v zápätí bol opravený. V rokoch 1912-1913 bola stavba prestavaná a rozšírená novou prístavbou, ktorá rešpektovala pôvodnú architektúru bohostánku. Vtedy vzniklo pôvodné zeklenuté presbytérium. Dokončený kostol vysvätil kanonik kancelár Adolf Grosch. V r. 1993 sa uskutočnila komplexná rekonštrukcia kostola. Je to jenoľoďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, predstavanou vežou a pristavenou sakristiou. Oltár má po stranách sochy sv. Petra a Pavla a dve plastiky anielov. Bočné oltáre Božského Srdca Ježišovho a Madony /Panne Márie Kráľovnej/ sú z r. 1914. 14 litografií zasvetení krížovej cesty pochádza tiež z r. 1914. V kostole sú soch sv. Antona, Nepoškvrnenej Panny Márie a sv. Jozefa. V predsieni pod vežou je sadrový reliéf Krista kážuceho na Hore olivovej a pôvodná malá kamenná pokladnička. Malá novšia krstiteľnica má na veku plastiku Krstu Krista. Z bývalej kazateľnice sa zachoval parapet s reliéfmi 4 evanjelistov, podopretý s novou s reliéfom Desatora, anjelov a Ducha Svätého. Pôvodný organ sa chóre vyrobil v r. 1903 staviteľ Jozef Kardonyi, dnešný organ s peknou píšťalovou skriňou r. 1940 vyrobila firma Otto Rieger v Budapešti. Zakúpený bol z milodarov r.k. veriacich. Vo veži sú zavesené 4 bronzové zvony. Tri z nich vylial R. Manoušek v Brne, veľký zasvätený sv. Jozefovi a zvonumieráčik bez nápisu. Malý zvon v r. 1857 vylial zvonolejár Andrej Schaudt v Budapešti.
      Nad obcou na vrchu sa dodnes zachovali nepatrné zvyšky zrúcanín hradu Breznica. Bol postavený pravdepodobne už pred Tatárskym vpádom ako ochrana spornej obce Breznica pred svätobeňadickým opátom, ale prvýkrát je písomne doložený r. 1273 ako majetok ostrihomského arcibiskupa Filipa, ktorý ho dal zrejme opraviť. R. 1311 sa spomína breznický kastelán Adrián /Adriani castellanus de Brezenche/. R. 1312 ostrihomský arcibiskup protestuje, že prívrženci Matúša Čáka podkopali jeho hrad a obsadili ho. Neskôr sa odjekt stal majetkom ostrihomského arcibuskupa. V r. 1326 hrad úspešne bránil Filip, syn comesa Mikuláša Bagonyiho proti útokom vojakov kastelána hradu Levice Imricha Besceiho. No spory o hrad pokračovali, ale sťažnosti opáta u pápeža z r. 1375 neboli vypočuté. Objekt neskôr kvôli sporom schátral a r. 1411 sa spomína ako Castrum Fraskum - hrad porúchaný. V r. 1441 hrad zaujal ochranca kráľa Vladislava I. Ján Jiskra z Brandýsa so svojími žoldniermi, ktorý plienil okolie. V r. 1456 bol kastelánom tunajšieho hradu Mikuláš Bollák. V r. 1468 Erg. Barhoz de Hertonikovyer je spomínaný ako castelanus casteli Breznicze, teda kaštieľa Breznica a nie castrum - čiže hradu. Bol lúpežným rytierom a terorizoval okolie. Pravdepodobne títo nespratníci dali hrad prestavať na pohodlnejšie sídlo-kaštieľ. Ešte v r. 1471 bývalý Jiskrov kapitán sa podpisoval ako "hajtman z Brezenicy". V r. 1471 na krátky čas hrad obsadili vojaci poľského kráľa Kazimíra, povolaného časťou šľachty na uhorský trón. Ešte v tom roku je už objekt v rukách jágerského biskupa Jána Vitéza, ten ho v r. 1472 už ako arcibiskup zmluvne prepustil kráľovi Matejovi. V r. 1475 Juraj Bessenyőny, spomínaný ako castellanus fortalicii /pevnosti/ de Brezencze, lúpil po okolí Potom tu bývali úradníci opátstva z Nemiec. ktorí boli zároveň tunajšími kastelánmi, jeden z nich sa spomína už v tom roku, ale bez mena. V r. 1489 kastelán arcibiskupa Estei Hipolita Mikuláš Kovászi tu staval a r. 1489 boli kastelánmi Ján Balogi a Peter Csúzy. V r. 1530 objekt obsadil Ján Zápoľský, ale ešte toho roku po dohode s kráľom ho prepustil arcibiskupstvu. Pevnosť stratila na význame a tak niet divu, že 14. mája 1563 na vojenskej porade v Žarnovici prikázal župan Štefan Dobó, pán Levíc postaviť na mieste hradu nad Breznicou nartovku /pozorovaciu vežu proti Turkom/. Objekt teda bol opustený po r. 1530. V období tureckých nájazdov ležal bokom od expanzií osmanov, vojenské operácie sa odohrávali na druhom brehu Hrona, preto nebol zosilnený a v r. 1711 pri všeobecnej demolácii hradov nebol vydaný príkaz na jeho zbúranie. Teda už dávno stratil svoj strategický význam. Hrad bol postupne rozobraný na stavebný materiál. Objekt bol typom malého gotického hradu s hranolovou vežou, obytným palácom a vonkajším opevnením, ktoré uzavieralo hradné nádvorie. Hrad sa prispôsobil terénu pomerne úzkej skale. 
      Dom č. 294 je pôvodná kúria rodiny Kazyovcov postavená v 18. stor. V 2. polovici 19. stor. prešla do rúk židovskej obchodníckej rodiny Schlesingerovcov /rozličný tovar a predajňa mäsa/. Dnes je súkromným majetkom. 
      Obec skrášľujú viaceré drobné cirkevné pamätníky. V miestnej časti Závoz sa nachádza Božia muka s kamennou polychrómovou plastikou Piety, ktorú v r. 1806 dala postaviť Helena Ďarovie. 
Pri ceste do Rybár v časti obce Pri andelku stojí Božia muka z r. 1769, opravená a upravená r. 1819 a renovovaná r. 1927, Na staršom kamennom podstavci pôvodne s neznámou sochou bola r. 1816 umiestnená nástavba s výklenkom s polychrómovaným reliéfom Anjela strážcu. Vyššie pri ceste v časti obce Pod majerom sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá bola postavená r. 1796, opravená bola v r. 1900 a v r. 1993.  Polychrómvú sochu v Oblaze dal r. 1924 postaviť Ábel Škvarka s manželkou Júliou. V r. 1960 bola socha zničená ostal len podsatvec.

Ostatné stavby
      Významnou stavbou každej obce je škola, šíriaca medzi pospolitým ľudom vzdelanie a tým aj kultúru. Najstaršia správa o tunajšej škole sa zachovala z r. 1601. Ale jej založenie musí byť skoršie, lebo rád benediktínov bol školským rádom a obec bola ich majetkom od r. 1530. Rímskokatolícka škola postavená r. 1790 v r. 1856 vyhorela. Stavba bola v r. 1857 znovupostvená a zväčšená. Na prelome 19. a 20. stor. tu pôsobil učiteľ Jozef Tománek. Neskôr budova slúžila rôznym účelom vyhorela r. 1923 a v r. 1924 bola zbúraná. V r. 1904 bola postvená budova štátnej školy, ktorá bola viackrát rozširovaná. V roku 1969 sa začalo s výstvbou novej školy, ktorá bola dokončená v r. 1985. V bývalej škole získal priestory MNV dnes OcÚ, knižnica a pošta.
      V r. 1960 bola v obci otvorená materská škola v priestoroch upravenej hospodárskej budovy a v r. 1989 bola odovzdaná do užívania nová budova materskej školy, ktorá tomuto účelu slúži dodnes.