Brehy ležia na západných svahoch Štiavnických vrchov, v nadmorskej výške 248 m, na ľavom brehu Hrona. Najvyššou výškou z okolitých vrchov dosahuje Chlm (726 m n. m.). V geologickej skladbe územia sú zastúpené pyroxenické andezity s ryolitom a čadičové útvary.
Otázka pôvodného a najstaršieho osídlenia Brehov a okolia je zatiaľ nevyriešená, lebo bez systematického archeologického výskumu nie je možné riešiť túto problematiku.
Z doterajších poznatkov o osídlení oblasti od Slovenskej brány po Hronský Beňadik , môžeme analogicky usudzovať aj na osídlenie
Brehov a ich blízkeho okolia, zrejme iba hypoteticky. Na základe osídlenia tejto rozsiahlej a geograficky značne členitej oblasit predpokladáme, že aj územie na ktorom vznikla pôvodná osada Brehy, bolo osídlaené v období príchodu Slovanov do stredného Pohronia, ktorý sa datuje do 6.-8. storočia.
So zreteľom na okolité pohoria obsahujúce rudy, najmä v oxydačnom pásme, ku vzniku osídlenia tejto oblasti prispelo aj baníctvo. Nie je vylúčené, že v potoku Liešna ryžovali prví osadníci zlato.
Podstatnú úlohu pri osídlení Brehov a stredného Pohronia zohral príchod Slovanov. Slovanský pôvod dediny dokazuje jej rýdzo slovanský názov Bereg - Breh - Brehy.Územie pôvodnej osady bolo časťou Tekovskej župy ktorá vznikla za panovania uhorského kráľa Štefana I. K 11. storočiu sa viaže aj prvá nepriama písomná zmienka o tejto oblasti, kde vznikla pôvodná osada. V listine Gejzu I. z roku 1075 pre hronskobeňadické opátstvo sa spomína potok Liesna - Liešna, ktorý tečie vedľa Brehov, jeho pomenovanie sa v nezmenenej forme zachovalo dodnes.
Aj keď táto časť listiny je interpretovaná, názvom potoka je evidentným dôkazom slovanského osídlenia tejto lokality. Ďalšia písomná zmienka o Brehoch pochádza z roku 1324, keď V listine Ľudovita I. z roku 1354, kde sú vyznačené hranice Novej Bane, sa neuvádzajú Brehy, iba vŕšok Verch - Vrch ležiaci južne od Novej Bane. V skutočnosti je to niektorý z vrchov smerom k Pukancu, ktorý leží neďaleko Brehov.
KultúraKultúrny život v obci bol spočiatku na nízkej úrovni. Reprezentovali ho ochotnícke divadelné predstavenia nacvičené zvyčajne na Vianoce meistnym učiteľom s príležitostnýmí ochotníkmi. Chýbala výrazná, vedúca osobnosť zo schopnosťou podchytiť mládež aspoň v divadelnom krúžku. Neboli tu telocvičné ani iné spolky okrem dobrovoľného hasičského spolku, ktorý vznikol už pred prvou svetovou vojnou, no svoju činnosť obnovil až roku 1928. Nariadením Ministerstva školstva a národnej osvety sa v roku 1925 zriadila v obci knižnica.
Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo bolo v Brehoch v skutočnosti iba doplňkovým zamestnaním. Roľníci, pre ktorých bolo hlavným zdrojom obživy, tvorili len veľmi malú časť obyvateľov obce. Ostatní, hoci sa zaoberali poľnohospodárstvom, boli nútení venovať sa vedľajšiemu zamestnaniu, aby mohli vyžiť. Rozšírené tu bolo sezónne zamestnanie. Roku 1946 žilo v obci až 100 rodín, ktoré odchádzali na žatevné práce do neďalekých južnejšie ležiacich bohatých dedín a na veľkostatky (do okolia Levíc a Nových zámkov).
V Brehoch pracovalo pomerne veľa remeselníkov (kolári, kováči, krajčíri a obuvníci) Roku 1946 obecná kronika spomína 25 remeselných rodin.
Architektúra
Brehy majú domy stavané v rade užšou stranou, priečelím, orientované do ulice. Domy sú jenotraktové., pod spoločnou strechou je obytná aj hospodárska časť. Každý dom mal obvykle aj svoj dvor, zriadené sú spoločné dvory s domami postavenými na oboch krajoch dvora. Stavedným materiálom bolo drevo a kameň, hlinené domy sa nestavali. V minulosti boli častejšie drevené zrubové domy z neokresaného alebo len z dvoch strán skresaných trámov. Táto konštrukcia sa dlhšie udržala pri stavbe hospodárskych objektov, pri ktorých používali drevenú rámovú konštrukciu s doštenou výplňou. Po roku 1870. keď obec vyhorela, používali na stavbu domov najskôr potočný, neskôr lomový kameň spájaný hlinou. Z rovnakého materiálu boli steny obytnej i hospodárskej časti domu - komory a maštale. Priečelie domov členili dve synteticky položené okná a bielu stenu lemoval dole dávnejšie kindruksom načierno zafarbený, neskôr modrý pás. Pôdorysné členenie domu odrážalo do určitej miery aj sociálne postavenie svojho majiteľa. Chudobnejší ľudia bývali do druhej svetovej vojny v dvojpriestorovom dome, kde bol len pitvor a izba. Zväčša však ľudia bývali v toj priestorových domoch, v ktorých bolo do roku 1900 zväčša nepredelený, neskôr predelený pitvor - jeho zadnou časťou bola kuchyňa. Tretia izba bola komora a maštal.